Západná Európa 2019

Tento príbeh hovorí o mojom dvojtýždňovom výlete po Európe, ktorý bol pre mňa jedinečný. Nikdy som necestoval tak často počas tak krátkeho obdobia. Prešiel som asi 3800 kilometrov autobusmi, vlakmi, bicyklami a pešo a cestoval som celkovo asi 50 hodín medzi jednotlivými miestami, ktoré som navštívil. Hlavným cieľom bolo navštíviť niekoľko mojich priateľov, ktorí v súčasnosti žijú v zahraničí.

Úplne prvý deň som cestoval vlakom RegioJet do Prahy a odtiaľ FlixBusom do Berlína. Cesta mi trvala asi 7 hodín a dorazil som neskoro popoludní. Hotel som našiel veľmi rýchlo, trvalo to chôdzou iba asi 10 minút. Keďže cesta bola pomerne krátka a nebolo ešte úplne neskoro, začal som skúmať mesto.

Urobil som si krátku prechádzku do paláca Charlottenburg obklopeného parkom. Palác bol už zavretý, ale aspoň som ho videl zvonku a mohol som sa poprechádzať po parku. V parku bolo pekné jazero s vynikajúcim výhľadom na palác. Potom som sa vrátil do hotela a pripravil si plán na nasledujúci deň. Kúpil som si nejaké lístky vopred, najmä lístok na dve vybrané atrakcie, ktorý mohol byť použitý pre akékoľvek dve z piatich atrakcií, ktoré nejakým spôsobom spolupracovali. Kúpil som si aj lístok do veže s krásnym výhľadom. Niektoré recenzie ho odporúčali kúpiť vopred, aby sa predišlo radom na vstupenky.

Zobudil som sa okolo siedmej ráno, aby som mohol začať s behaním po Berlíne veľmi skoro. Predpoveď počasia predpovedala jeden z najteplejších dní pre Európu vrátane Berlína a tak som si chcel užiť rannú sviežosť.

Išiel som metrom do centra mesta, čo mi zabralo asi 20 minút. Dokonca aj ráno tam už bolo veľmi teplo. Nemali tam klimatizáciu a žiadne okná sa v zásade nedali otvoriť. Vystúpil som blízko časti berlínskeho múru a prešiel som sa okolo neho. Bolo tam aj nejaké múzeum o múre, ale ráno bolo ešte zatvorené. Potom som išiel k Brandenburskej bráne (Brandenburger Tor), čo mi chvíľu trvalo a začínalo byť už dosť horúco. Brána bola skutočne veľmi malebná a ráno tam nebolo ani priveľa turistov.

Vzhľadom na zvyšujúcu sa teplotu som sa rozhodol požičať si bicykel, aby som mohol rýchlejšie cestovať po meste. Na tento účel som použil mobilnú aplikáciu (Mobike), ktorá sa veľmi ľahko používala. Musel som si tam najprv nabiť nejaký kredit a potom už len stačilo naskenovať QR kód konkrétneho bicykla a odomkol sa. Poplatok bol podľa mňa celkom v pohode - 1 € / 20 minút, navyše do 20 minút môže byť človek na druhej strane centra.

Išiel som k môjmu ďalšiemu cieľu - Sea Life Aquarium. Keď som prišiel tak ho práve otvárali. Tu som prvýkrát využil vopred zakúpený lístok na dve atrakcie a úplne som sa vyhol čakaniu v radoch. V tom čase tam však ani nebolo veľa ľudí. Vo vnútri to bolo veľmi pekné. Videl som veľa rýb a iných morských tvorov. Trvalo mi asi hodinu, kým som to všetko prešiel.

Potom som išiel 5 minút pešo k Fernsehturm (televízna/rozhlasová veža), kúpením lístka vopred som sa vyhol čakaniu na lístky, ale stále som musel čakať v rade na vstup a potom na výťah (ale asi len 10 minút). Samotný výťah bol veľmi rýchly (6 m/s), boli sme hore za pár sekúnd. Veža mala viac ako 200 metrov a na vrchu bolo poschodie s 360 stupňovým výhľadom. Takto z výšky bol jasne viditeľný rozdiel medzi východným a západným Berlínom. Po asi 30 minútach som zišiel dole, na výťah dole neboli žiadne rady.

Obedoval som v neďalekej reštaurácii, mali celkom slušné jedlo za asi 15 €, pivo za 5 €. Navštívil som výstavu Little Big City, ktorá pomocou veľmi podrobných miniatúr zobrazovala históriu mesta. Boli tu vyobrazené najdôležitejšie historické udalosti od prvej zmienky o meste až po súčasné dejiny. Výstava bola dosť zameraná na svetové vojny.

Keďže sa teplota okolo 15tej začala pohybovať okolo 40 stupňov, rozhodol som sa urobiť si prestávku a ísť metrom späť do hotela. Čakal som až do 20tej, keď sa už konečne dalo vonku prežiť a chcel som ísť na bicykli do parku. Ale v polovici cesty som sa rozhodol vrátiť, pretože už bolo celkom neskoro a bolo to vzdialenejšie, ako som si myslel. Radšej som si užil príjemné posedenie na lavičke pri rieke a pozoroval západ slnka.

3. deň (26.7.)

Tento deň som cestoval z Berlína do Haderslevu (Dánsko). Strávil som 7 hodín vo FlixBuse, ktorým som sa dostal do Koldingu, kam som dorazil pred 18:00. Odtiaľ som vzal autobus 900X do Haderslevu, čo trvalo asi 40 minút. Tam na mňa čakala moja kamarátka Peťka a jej manžel Tobias. Prešli sme sa k ich bytu (asi 10 minút). Bol to krásny malý byt, ideálny pre pár. Čakalo ma veľmi príjemné privítanie. Pripravili chutnú večeru a zvyšok večera sme sa rozprávali a hrali spoločenské hry.

Potom, čo sme vyhrali rannú bitku s lenivosťou, sme sa vybrali na prechádzku, aby sme videli nedaľeký prístav a školu, ktorú kedysi navštevoval Tobias. Najprv som si myslel, že to bol prístav postavený pri rieke, ale v skutočnosti to bol fjord - voda bola naozaj slaná. Potom sme sa vrátili, zjedli sme obed a vyrazili na ďalší výlet.

Cestovali sme autobusom asi 40 minút k pobrežiu, odkiaľ sme sa trajektom dostali na malý ostrov Årø vzdialený asi 500 metrov od pobrežia. Tam sme sa trochu prešli a potom sme zamierili na pláž, kde sme strávili pár fantastických hodín. Pred začiatkom mojej cesty som ešte netušil, že sa na tejto dovolenku budem kúpať v mori. Nedalo sa naozaj plávať, pretože voda bola veľmi studená. S Tobiasom sme hrali vodný tenis, aby sme sa zahriali, Peťka nebola natoľko odvážna aby vo vode strávila viac ako pár minút. Bol to veľmi príjemne strávený čas. Keď sme už mali dosť vody a slnka, išli sme do centra mesta (inými slovami, niekoľko náhodne zoskupených domov), aby sme si v tieni stromov dali pivko. Potom sme sa trajektom a autobusom vrátili späť do Haderslevu.

Tam sme strávili fajn večer hraním niektorých spoločenských hier a večerou.

Zobudili sme sa okolo deviatej a dali sme si raňajky. Plánovali sme ísť do mesta a pozrieť si centrum a park a mnoho ďalších vecí. Práve keď sme boli v parku tak sa náhle začala búrka. Pre mňa to bolo veľmi nezvyčajné, oblaky nevyzerali vôbec búrkovo. Zrazu iba zahrmelo a spustil sa lejak. Pršalo asi len 5 minút, ale za ten čas sme boli úplne mokrý, pretože v parku sa nebolo nikde ukryť. Keďže sme už boli mokrý do nitky tak sme proste šli rovno domov. Skôr ako sme sa tam dostali (menej ako 10 minút), už bolo po búrke a svietilo slnko. Prezliekli sme sa, dali sme si pohárik vodky a teplé kakao na zahriatie. Po zvyšok dňa sme väčšinou hrali spoločenské hry, mali sme obed a večeru a išli sme na krátku prechádzku k neďalekému jazeru. Z nejakého dôvodu sme boli všetci unavení, takže takéto relaxačné popoludnie padlo vhod.

Rozlúčili sme sa a okolo 9tej som šiel na autobus do Koldingu a následne Flixbusom do Hamburgu (Nemecko). Bolo to dosť blízko, takže som sa tam dostal celkom rýchlo.

Keď som dorazil tak som išiel rovno do svojho hotela, ktorý som mal prenajatý na jednu noc. Neplánoval som tu nijaké veľké prehliadky mesta, chcel som si tu oddýchnuť a rozdeliť si dlhú cestu na dve kratšie. Keď som prišiel do svojej izby, stala sa mi vtipná vec. Hneď po príchode som počul podivný hlasný zvuk a nebol som schopný identifikovať jeho zdroj. Skúšal som televízor, kanvicu a všetky ostatné elektrické zariadenia, ale nič nepomohlo. Chcel som odísť, aby som sa na to opýtal personálu, keď som si všimol, že to prichádza z mojej batožiny! Potom som zistil, že to bol môj holiaci strojček, ktorý sa pravdepodobne omylom zapol.

Keďže som nebol príliš vyčerpaný, urobil som si krátku prechádzku do centra mesta. Bol tam krásny prístav, odkiaľ odchádzali turistické lode, radnica a katedrála. Bolo pod mrakom a podchvíľou jemne pršalo, takže som sa pomaly vrátil na hotel.

7. deň (30.7.)

Ráno som sa zbalil a potom som si šiel do obchodu kúpiť nejaké potraviny na cestu a zastavil som sa v reštaurácii na obed. Mali obedové menu za primeranú cenu (8€).

O 13:00 som vyrazil Flixbusom do Amsterdamu. Tam už na mňa čakal môj kamarát Peter. Metrom a autobusom sme sa presunuli na jeho ubytovanie na internáte. Bol umiestnený v univerzitnom kampuse. Bol som na izbe jeho priateľky, ktorá bola odcestovaná.

Po zvyšok mi ukázal kampus, dali si pivo v miestnej krčme a potom mi rozprával o svojej ceste do Číny, kde strávil mesiac so svojou priateľkou. Ukázal mi viac ako 1000 fotografií, čo nám zabralo pár hodín!

Nasledujúci deň bolo veľmi daždivo. V tejto krajine je to veľmi bežné, na behanie po meste to však veľmi vhodné nie je. Mali sme fajn obed a potom sme išli aj s Petrovou sestrou Jankou na výstavu “Future food” v Memo centre. Boli tu ukážky alternatívneho stravovania v budúcnosti a tiež možnosti zachovania dnešných stravovacích návykov, na ktoré sme zvyknutí. Bolo to veľmi zaujímavé. Večer sme ešte išli na menšiu prechádzku ďalej od kampusu, aby sme si užili pekné výhľady (končene nepršalo).

Ráno opäť pršalo. Vstali sme celkom neskoro. Sledoval som dážď a papagáje nejakého suseda ako lietajú okolo. Boli na voľno, ale vždy sa vrátili. Ich jedlo priťahovalo aj iné vtáky, hlavne holuby, čo si dosť odniesol balkón.

Neskôr sme sa vybrali na výlet do mesta. Peter mi ukázal svoju univerzitu, najmä jedáleň a knižnicu. Dali sme si tam nejaké malé občerstvenie, aby sme si potom mohli dať neskorý obed. Tiež sme išli na študijné oddelenie pre nejaké dokumenty. Keďže všetky fakulty boli na jednom mieste, zdieľali sa aj študijné oddelenie.

Potom sme išli metrom na hlavnú stanicu, kde sme sa stretli s Jankou, ktorá nám dala jeden bicykel, a prenajali sme si ďalší. Odtiaľ sme bicyklovali do Mikropie (mimo centra), kde bola vzrušujúca výstava o mikroskopickom živote. Bolo to vhodné aj pre deti a veľmi interaktívne. Keď sme skončili, vrátili sme sa do mesta, zaparkovali bicykle a znova sme sa stretli s Jankou. Išli sme do baru na streche jednej budovy, ale bol zatvorený, takže sme zostali na námestí, aby sme si objednali nejaké jedlo a občerstvenie. Je na čase poznamenať, že byť čašníkom nie je v tomto meste veľmi obľúbenou prácou a bývajú dosť neochotní. Ak si chcete niečo objednať, musíte vynaložiť naozaj veľa úsilia, aby ste si získali ich pozornosť. Treba si rezervovať veľa času, na samotné objednanie a tiež zaplatenie.

Potom sme sa rozlúčili s Jankou, vrátili sme bicykle a išli do časti mesta Red Light, ktorá je známa prostitúciou. Nakoniec sme krátko navštívili jednu terasu, aby sme urobili pár fotiek. Večer sme si objednali nejaké indické jedlo, ktoré stačilo aj na ďalší deň na obed.

10. deň (2.8.)

Ráno som pomohol Petrovi upratať izbu, pretože nasledujúci deň odchádzal. Ráno teda balil svoje veci a potom sme si dali obed - indické jedlo z predchádzajúceho večera.

Potom som šiel na autobus na autobusovú stanicu. Celé ráno padal mierny dážď. Odtiaľ som išiel Flixbusom do Bruselu. Cesta trvala iba asi tri hodiny. Môj kamarát a spolužiak z Brna Jakub si tam momentálne robí doktorát. Keď som prišiel, postupoval som podľa Jakubových pokynov, ako sa k nemu dostať. Musel som si kúpiť kartu Mobib (pre miestnu verejnú dopravu) a nabiť si ju s “GO neobmedzene” na jeden týždeň, čo mi umožnilo cestovať vlakom po celom Belgicku iba za 20€

Nasadol som na vlak do Leuvenu, kde ma Jakub vyzdvihol a išli sme MHD asi ďalších 15 minút. Potom ešte pár minút chôdze do jeho bytu, ktorý zdieľal so spolubývajúcou zo Slovenska.

Po malej prestávke sme nasadli na bicykle a išli do mesta, najprv sme sa zastavili na naozaj chutné jedlo - malé misky plné rôznych jedál (tzv. tapas) spolu s belgickým pivom. Keď sme dojedli tak sme sa prešli po centre mesta a zavŕšili sme to ďalším pivom. Belgické pivá sú zvyčajne malé (0,33 ml), ale tiež silnejšie ako slovenské/české pivá (okolo 8%). Potom sme išli späť na byt a čoskoro sme šli spať.

Zobudili sme sa o 8:30 a šli sme na vlakovú stanicu. Najprv sme museli uzamknúť bicykle v garáži pre bicykle, ktorá bola neuveriteľne obrovská a bol celkom problém nájsť voľného miesto.

Nasadli sme vlak do Brúgg (90 minút vlakom), celkom známeho belgického mesta. Strávili sme tam celý deň, chodili sme po meste, navštívili niekoľko kostolov. Obedovali sme v miestnom pivovare, kde mali skvelé jedlo. Potom sme navštívili obchod špecializovaný na pivo, mali tam údajne všetky druhy belgického piva.

Na hlavnom námestí sme navštívili múzeum histórie Brúgg. Prehliadka sa začalo komentovanou časťou. Dostali sme slúchadlá, kde sme si mohli zvoliť jazyk. V ďalšej časti boli stanovištia označené číslom, ktoré po naťukaní na prístroji prehralo ďalšie informácie. Bola tam aj terasa s nádherným výhľadom na celé námestie a trochu aj mesto.

Keď sme vyšli von, navštívili sme ďalšie kostoly a dali sme si osviežujúci nápoj vo veľmi zvláštnej krčme, ktorá bola zároveň obchodom so suvenírmi a ďalšími zvláštnymi predmetmi. Odtiaľ sme sa cez park vrátili na vlakovú stanicu. Nasadli sme vlak (len 20 minút) do pobrežného mesta Oostende. Tam som vyskúšal varené slimáky, ale moc mi nechutili. Nestrávili sme tam veľa času, len asi hodinu. Pozorovali sme more z móla, boli tam pieskové sochy a hrady. Než sme odišli, mali sme si wafle. Dal som si ich s čokoládou, bola iba jedna ale naozaj obrovská, úplne to stačilo na večeru. Potom sme nasadli na vlak späť do Leuvenu (120 minút).

Nasledujúci deň sme mali naplánovaný výlet do Bruselu. Išli sme tam samozrejme vlakom, bolo to veľmi blízko. Navštívili sme kráľovský palác so vstupom zadarmo. Vo vnútri bola krátka prehliadka ukazujúca kráľovskú rodinu, boli tu aj nejaké vedecké hračky pre deti, s ktorými mohli interagovať, a malá výstava kozmológie.

Vonku sme sa prešli cez park s prekrásnou fontánou a opäť sme navštívili niekoľko kostolov. Naším ďalším cieľom bola budova Atomium, ktorá v roku 1958 slúžila na svetovú výstavu Expo. Stavba vyzerala ako molekula, ibaže gigantická. Vo vnútri sme sa pohybovali eskalátormi a schodmi, ale keď sa chcel človek dostať na najvyššie poschodie, tak musel čakať 30 minút na výťah. Počkali sme a stálo to za to - výhľad bol naozaj úžasný.

Potom sme sa vrátili do Leuvenu na festival jedla a piva. Najprv sme sa stretli s Jakubovou spolubývajúcou a jej kamarátom, neskôr sa k nám pripojili ešte ďalší priatelia. Mali sme veľa jedla a nejaké špeciálne pivá, zostali sme vonku takmer do polnoci.

13. deň (5.8.)

Tento deň som cestoval do Heidelbergu (Nemecko). Najprv som sa dostal na severnú stanicu v Bruseli, odtiaľ som mal ísť do Frankfurtu FlixBusom. Chcem poznamenať, že doteraz som väčšinu svojho cestovania absolvoval s Flixbusom a bol som celkom spokojný. Tentoraz však prišiel náhradný autobus a ešte aj meškal. Vodič vyzeral veľmi divne, rovnako ako samotný autobus. Navyše, záchod bol nefunkčný. Nasledovala jazda po rôznych uličkách Bruselu a šofér očividne netušil, ako sa má dostať na nasledujúcu zastávku (letisko). Keď sme sa konečne dostali na diaľnicu, zabudol sa odbočiť na letisko, takže sme sa museli vracať, vďaka čomu sme uviazli v dopravnej zápche. Aby som to zhrnul, po dvoch hodinách sme práve dorazili na letisko, čo malo trvať iba 20 minút. Keď som si predstavil, že by som mal takto cestovať ďalších najmenej 7 hodín, tak uvedomil som si, že to mi to za tie prachy nestojí.

Bez váhania som vystúpil z autobusu a nasadol na vlak späť do mesta (čo trvalo len 15 minút!). Potom som si kúpil lístok na medzinárodný vlak do Frankfurtu. Zmeškal som vlak, ktorý práve odchádzal, pretože som musel čakať vo rade na medzinárodné lístky, takže som musel čakať ďalšie 2 hodiny na ďalší vlak. Aspoň som mal čas na poriadny obed. Vlakom som sa dostal do Frankfurtu iba za 3 hodiny! Bolo celkom plný, ale sedel som, takže mi to veľmi nevadilo. Takto som na čas stihol prípoj z Frankfurtu, ktorý by som inak zmeškal. Podľa pôvodného časového plánu som sa dostal do Heidelbergu. Tam na mňa čakala moja kamarátka a kolegyňa Lukrécia a odišli sme do jej bytu (iba pár minút pešo). Lula pripravila večeru a potom sme sa zvyšok večera rozprávali.

Deň sme strávili v centre mesta Heidelberg. Kúpil som si denný lístok na verejnú dopravu (veľmi som ho síce nevyužil, ale na tom nezáleží). Išli sme lanovkou na kopec nad mestom, tam sme mali krátku prechádzku a užili sme si krásny výhľad. V cene lístka bola možnosť vystúpiť pri hrade a vstup na hrad. Hrad bol čiastočne zničený, ale stále veľmi krásny. Boli odtiaľ tiež veľmi dobré výhľady na mesto a okolie.

Potom sme sa vrátili do mesta a dali sme si neskorý obed. Boli sme v reštaurácii pri rieke, v pozadí bolo počuť husle a jedlo bolo vynikajúce. Bolo to veľmi relaxačné. Potom sme si užili výhľad z mosta a šli sme na breh rieky, kde bol verejný priestor pre grilovanie a celkovo stretávanie sa. Začala sa blížiť búrka a na ceste späť nás aj dohnala. Našťastie sme sa vyhli najväčšiemu lejaku a dostali sme na byt celkom suchý.

15. deň (7.8.)

Úplne posledný deň mojej cesty som strávil cestovaním. Vrátil som sa do Frankfurtu, odkiaľ som šiel Flixbusom do Prahy a ďalším do Brna. Tentokrát bola cesta v poriadku, trochu sme meškali, ale nijako výrazne.