TREC expedition 2023, Bergen, Norway

Letel som z Frankfurtu priamo do Bergenu skoro ráno tak, že okolo obeda som už pristával v Nórsku. Trošku ma vystresovalo prevzatie batožiny, pretože tá nie a nie prísť, ale nakoniec sa umúdrila. Už pár dní predtým ma pridali do spoločného WhatsApp chatu, takže som sa mohol ozvať kolegom, že som pristál. Boli sme totiž dohodnutí, že po mňa prídu autom na letisko. Výskumná stanica, v ktorej sme boli ubytovaní, bola asi iba 5 minút vzdialená. Vyzdvihla ma Joanna na veľkom terénnom aute.

Zvyšok osadenstva pricestoval už deň predtým. Jednalo sa predovšetkým o ľudí, ktorý sú s expedíciou už dlhšie. Predtým boli niekde vo Švédsku a takto putujú s tromi autami už dlhšie (s občasnými obmenami). Tento deň mali teda voľno. Niektorí sa išli pozrieť do centra Bergenu, niektorí ešte čakali na mňa a išli sme spoločne. Bolo to asi 40 minút autom. Zaparkovali sme v parkovacom dome uprostred centra, čo bolo s takto veľkým autom naozaj umenie (auto celkom trčalo z parkovacieho miesta).

Tam sme sa pár hodín prechádzali buď spoločne, alebo individuálne. Centrum bolo lokalizované okolo prístavu s peknými výhľadmi. Bolo tu prekvapivo veľa turistov. Večer sme sa zišli na nádvorí miestnej pevnosti, kde sa konali nejaké hody a dalo sa tam najesť. Mnohí z kolegov sa chválili (alebo sťažovali?), že je to prvý krát po niekoľkých týždňoch čo jedia niekde takto vonku teplé jedlo. Deň bol navyše veľmi slnečný a teplý, aspoň dva týždne som taký nezažil. Nečakal som, že práve v Nórsku ma mierne pripečie slnko. Potom sme sa vrátili a šiel som prakticky hneď spať.

Nedeľa (6.8.) - zber dát

Tento deň bolo na pláne ísť na prvé zbieranie vzoriek v Nórsku. Zbieranie vzoriek pozostáva zo vzoriek pôdy, vzduchu, sedimentu na pláži, vody blízko pobrežia a potom vody ďalej od pobrežia. Tím, s ktorým som bol, zabezpečuje všetko okrem toho posledného. O hlubokú vodu sa stará spoločnosť Tara, ktorá ma na to určenú loď.

Vyrazili sme pred ôsmou a dorazili až pred deviatou na určené miesto. Prvým krokom bolo predkúmať stav miesta určeného na zbieranie vzoriek a vynosenie všetkého vybavenia na jednotlivé stanovištia. Niektoré kúsky sú celkom ťažké, ale našťaste nás na to bolo dosť. Konkrétne nás bolo sedem. Z toho boli niektorí ľudia hlavní vedci expedície, ktorí vedeli čo a ako treba roviť, a ostatní boli dobrovoľníci. V podstate sa sem mohol prihlásiť ktokoľvek, navyše ľuďom z EMBL sa to počíta ako pracovný čas, aj keď to vôbec nesúvisí s ich prácou.

Keďže mojou primárnou úlohou bolo pochopiť viac-menej celý proces zbierania, snažil som sa aspoň čiastočne zúčastniť čo najviac činností. Najprv som pomáhal pri spracovávaní vody. Kolegovia sa navliekli do nepremokavých oblekov a šup zbierať vodu do rôznych nádob a na rôzne účely. Morskú vodu bolo nutné najprv prefiltrovať a s tým som pomáhal. Ostatní zatiaľ začali pripravovať miesta na zbieranie pôdy.

Keď boli niektoré miesta pripravené, tak ma zavolal Severin (ktorý bol v podstate vedúci našej výpravy, resp. človek ktorý vedel čo robiť a rozdával úlohy). Pôda sa zbierala na troch rôznych miestach v troch radoch, takže dokopy deväť miest. Navyše každé miesto malo rovnomerne rozmiestnených päť dier, z ktorých sa berie pôda a zmieša sa. Rady sú od seba vzdialené v konktrétnych vzdialenostiach, postupne ďalej a ďalej od pobrežia.

Najprv sme rozmiestnili senzory, ktoré zbierajú čiastočky zo vzduchu. Senzor bol jeden v každej rade približne v strede. Keď boli všetky pripravené tak sa museli naraz zapnúť a začali zbierať data. To vedia robiť automaticky, no trvá to až štyri hodiny. Preto je dobré s tým začať čo najskôr, aby sa nemuselo čakať kým to skončí.

Potom sme začali so zberom pôdy. Severin mi všetko detailne vysvetlil a ukázal, vrátane toho, ako sa všetko zapisuje do protokolov. Vzorky sa delili do rôznych skúmaviek a sáčkov, ktoré sa ďalej rôzne uskladňovali v závislosti na tom, aké analýzy sa s nimi neskôr budú robiť. Niečo šlo napr. do tašiek ktoré neprepúšťajú svetlo, iné zas do extrémne nízkych teplôt. Všetko sa muselo robiť v rukaviciach sa prísne hygienických podmienok, aby nedošlo ku kontaminácii. Keď sme skončili jedno miesto, išli sme ku ďalšiemu. Po dokončení prvej rady sme mali spoločný obed. Na ten sme priniesli tašku plnú jedla, prevažne chlieb, údeniny a zeleninu. Miesto, na ktorom sme merali,, bola vlastne menšia rekreačná oblasť, takže tu bol vonku stôl s posedením, čo padlo vhod.

Medzičasom skupina, ktorá zbierala vzorky vody skončila a mohli sme prácu s pôdov tým pádom zrýchliť. Severin mi šiel teda ukázať ďalšiu činnosť, ktorá je súčasťou zberu dát, a to meranie rôznych veličín senzormi. Medzi tie patrila napríklad teplota pôdy a vzduchu, vlhkosť, vodivosť, pH, či dokonca radiácia. Toto meranie sa tiež robilo na každom mieste, kde sa zbierala pôda. Po rýchlokurze použitia som toto meranie robil ďalej s inými dobrovoľníkmi.

Keď sme to dokončili, zbieranie dát pomaly končilo. Tí, ktorí sme už mali hotovo, sme postupne začali znášať veci dolu do auta a chystať sa na odchod. Nazad som šiel dodávkou s kolegom Hugom, ktorý bol zodpovedný za všetky merania spojené s vodou a v dodávke niesol všetko potrebné vybavenie, ktorého bolo viac než dosť. Jazda pomerne úzkymi uličkami vybudovanými blízko útesov bola zážitková.

Keď sme sa vrátili na stanicu, deň sa ešte neskončil. Na druhý deň ráno bolo plánované ďalšie zbieranie dát, takže bolo potrebné všetko vyčistiť a pripraviť. Ja som dostal za úlohu zniesť niektoré veci z dodávky dole ku malému mólu, kde bola hadica s vodou na čistenie. Poriadne som vystriekal vodou rôzne nádoby, obleky a pomôcky tak, aby sa z nich predovšetkým zmyla slaná voda. Všetko som to potom rozložil na mólo a keďže bolo slnečno a celkom teplo, tak to veľmi rýchlo schlo. Keď bolo už všetko hotové, tak sme ešte mali spoločnú večeru. Konkrétne cestoviny s omáčkou.

Pondelok (7.8.) - zber dát

Po zbieraní dát vo fjorde bolo na rade zbieranie dát v meste. Pôvodný plán bol rozdeliť zbieranie do dvoch dní. No kvôli počasiu došlo k zmene plánu (a dobre, že sme to urobili). Toto miesto bolo o niečo bližšie k stanici, takže sme tam mali prísť čo najskôr a skúsiť toho stihnúť čo najviac kým nepríde poobede dážď. Keď prší je zbieranie vzoriek o niečo komplikovanejšie, mimo toho že je to menej príjemné.

Zbierali sme blízko malej pláže, do ktorej ústil potok. Bolo to vlastne také malé údolie, ktoré bolo veľmi úzke, takže bolo trochu problém s tým správne rozostaviť miesta, kde sa bude zbierať pôda. A to bola vlastne aj moja úloha na tento deň. Severin určil vzdialenosti, kde sa majú urobiť tri miesta na odber, a ja som na týchto miestach vybral vhodné lokácie. Tie museli spĺňať predovšetkým to, aby mali mezdi sebou určené rozostupy a pôda sa z nich naozaj dala odobrať. To znamená, že bolo potrebné odhrabať malé kúsky pôdy od trávy, machu, koreňov či čohokoľvek, čo by mohlo prekážať, a uistiť sa, že sa na tomto miestečku dá vykopať dostatok pôdy. Takže musela byť dostatočne hlboká a mäkká, nie aby napríklad po dvoch centimetroch už bola skala.

Takto som teda celkovo pripravil deväť miest a na každom päť dier. Niektoré boli náročnejšie ako iné, v závislosti na teréne a podmienkach. Niektoré boli v malom lesíku, kde bolo treba odstrániť konáre a kamene, iné zas vo vysokej burine. Ostatní zatiaľ postupne za mnou už zbierali vzorky alebo sa venovali iným činnostiam rovnako ako predchádzajúci deň.

Okolo obeda už začalo pomaly popŕchať, ale ešte to vydržalo. Skončili sme so všetkým asi pred druhou a vrátili sa naspäť na stanicu. Po malej pauze a rýchlom obede som pomáhal čistiť nejaké vybavenie rovnako ako predchádzajúci deň. Rozdiel bol ale v tom, že tento deň už nebolo slnečno a teplúčko, ale veterno, daždivo a chladno. Navyše umývať veci vonku studenou vodou nebolo veľmi príjemné, hlavne keď som sa každú chvíľu ostriekal vodou. Našťastie toho nebolo až tak veľa. Ďalší problém bol, že nebolo úplne kde sušiť veci čo som umyl. Dal som ich pod akési lešenie, a potom sa o to už postaral niekto iný. Keď sme sa neskôr všetci zišli vo vnútri, tak sme mali spoločnú večeru. Joanna urobila batáty na kari s ryžou.

Utorok (8.8.) - čistenie

Tento deň sa potvrdilo, že dokončiť všetko predchádzajúci deň bol skvelý nápad. Od rána bol vonku silný dážď a vietor, až mal človek pocit, že zrúti celú stanicu. Úlohou na tento deň bolo všetko vyčistiť a pripraviť na cestu. Všetky vozidlá totiž čaká dlhá cesta do Veľkej Británie, kde sa bude pokračovať v zbieraní vzoriek na ďalších miestach. Všetko teda musí prejsť dôkladným čistením, balením a inventúrou, pretože ich budú možno kontrolovať pri prechode hraníc (Brexit veci skomplikoval).

Najprv sme mali ráno spoločné raňajky, po ktorých som mal krátku diskusiu s Valerie. Tá pricestovala v noci a je jedna z osôb, ktorá vie toho veľa o celom projekte. Bolo tiež poznať, že jej na projekte záleží a zaujíma ju ako celok, pretože sa zamýšľa nad vecami aj z dlhodobého hľadiska ako aj z hľadiska presahov do ostatných oblastí. Pomohla mi urobiť si lepší celkový obraz o stave vecí a aj o tom, aká by mala byť moja rola.

Neskôr som pomáhal s nejakým čistením rôznych nádob, ktoré sa používali na zbieranie vody a pôdy. Väčšina sa čistila špeciálne filtrovanou vodou, alkoholom či prípadne riedidlom. Našťastie to šlo všetko robiť vo vnútri, kde bolo sucho a teplo. Potom niektorí kolegovia pripravili studený obed pozostávajúci z pečiva, údenín a zeleniny.

Streda (9.8.) - voľný deň

Tento deň začal veľmi pomalým tempom a tak aj pokračoval. Po raňajkách som sa bol prejsť po okolí, pretože pre zmenu až tak úplne nelialo. Potom som strávil chvíľu s Valerie, ktorá mi ukázala kde nájdem naskenované protokoly, ktoré budem neskôr spracovávať. Tiež sa do toho priplietli nejakí lokálni ľudia, ktorým sme ukázali pojazdný labák a vysvetlili, čo tu robíme.

Potom som využil nadobudnuté informácie a strávil pár hodín ich študovaním, aby som sa mohol ešte dopýtať na detialy keby som na niečo narazil a kým sú ľudia v dostupnom okolí. Neskôr tento deň, ako som už spomínal, mala časť ľudí odísť spolu s autami preč. Prípravy na cestu okolo obeda pomaly vrcholili.

Valerie urobila zeleninovú polievku, ktorú sme spoločne zjedli. Po obede som mal pauzu a ďalšiu, o niečo dlhšiu prechádzku, lebo tentokrát už naozaj takmer nepršalo. Keď som sa ale vracal, tak už sa zas celkom rozpršalo.

Okolo tretej sa objavili dvaja páni, ktorý mali byť profesionálny šoféri dodávok na tejto dlhej ceste. Niečo zdejli a aj s časťou osadenstva odišli na výpravu do Británie. Večer sme ešte mali spoločnú večeru, ktorú varil Severin, a potom sme sa rozlúčili, pretože niektorí odchádzali skoro ráno preč.

Štvrtok (10.8.) - cesta domov

Vo štvrtok okolo jedenástej po mňa a kolegyňu Irenu prišiel taxík na letisko. Tam mali možnosť samoobslužného odovzdania batožiny. Po chvíli prehovárania sa to Irene podarilo, no mne ani za svet. Tak som si musel vystáť asi hodinovú radu na odovzdanie batožiny, a potom asi ešte polhodinu na bezpečnostnú kontrolu. Lietadlo malo meškať hodinu a pol, takže som mal aspoň čas. Potom sme si sadli na obed a pomaly išli na odlet. Po pristáni vo Frankfurte bolo ešte potrebné dostať sa vlakom a následne autobusom na ubytovanie, ale to už išlo pomerne hladko. Jediný problém bol v miernom teplotnom šoku, dni predtým bolá pocitová teplota okolo päť stupňov, tu okolo 30!